Grécka veda, často považovaná za kolísku západnej vedeckej tradície, má hlboké korene v antike. Klasické obdobie Grécka prinieslo nespočetné množstvo mysliteľov, ktorých diela formovali základy mnohých vedeckých disciplín. Filozofi ako Sokrates, Platón a Aristoteles nielenže rozvinuli základy filozofie, ale aj položili základy logiky, etiky a prírodných vied. Jedným z najvýznamnejších prínosov gréckeho dedičstva je Pytagorova veta, ktorú poznajú študenti na celom svete. Pytagoras a jeho nasledovníci sa nezaoberali len geometriou, ale aj muzikálnymi harmóniami a numerológiou, ktoré považovali za kľúče k pochopeniu vesmíru.Ďalším významným menom je Archimedes, génius, ktorého vynálezy a objavy prekonali dobu. Jeho práca v oblasti hydrostatiky, mechaniky a matematiky ovplyvnila neskorších vedcov a inžinierov. Legendárny výkrik „Eureka!“ po objavení princípu vztlakovej sily je symbolom radosti z vedeckého objavu. Antická grécka veda sa však neobmedzovala len na matematiku a fyziku. Hippokrates, otec medicíny, priniesol základy modernej lekárskej etiky a prístupu k liečbe chorôb. Jeho Hippokratova prísaha zostáva základným kameňom medicínskej praxe dodnes. Prechodom cez stredovek sa grécka veda prenášala do arabského sveta, kde bola uchovaná a ďalej rozvíjaná.Po renesancii sa vrátila späť do Európy, kde sa stala základom pre modernú vedu. V súčasnosti Grécko pokračuje v dedičstve svojich predkov. Moderné univerzity a výskumné inštitúcie sa venujú mnohým pokročilým oblastiam, od biotechnológií po astronómiu. Grécki vedci aktívne prispievajú k medzinárodným projektom, ako je napríklad výskum v CERN-e, kde sa skúmajú základné častice a zákony vesmíru. Napriek ekonomickým výzvam sa Grécko nevzdáva a investuje do vzdelania a výskumu. Krajina si uvedomuje, že dedičstvo antických mysliteľov je vzácnym pokladom, ktorý treba nielen uchovávať, ale aj rozvíjať. Grécka mládež je inšpirovaná príbehmi o slávnych predkoch a motivovaná pokračovať v ich stopách.